Základnou požiadavkou alternatívnych modelov hospodárenia je ich robustnosť, t.j. poskytovanie očakávaného, želaného plnenia ekosystémových služieb napriek predpokladanej variabilite klimatických, ekonomických a/alebo politických faktorov v budúcnosti. Zároveň by to mali byť modely hospodárenia s potenciálom lepšieho plnenia sledovaného portfólia ekosystémových služieb. Konzorcium projektu pre tvorbu alternatívnych modelov hospodárenia odporučilo využiť najmä niektorú z nasledovných  možností – úspešné analógie v iných krajinách, prevzatie existujúceho modelu z inej riešiteľskej krajiny, kreatívne kombinácie prvkov viacerých modelov z iných krajín, vytvorenie úplne nového modelu.

Slovenský riešiteľský kolektív použil prvé dva prístupy pre tvorbu dvoch alternatívnych modelov hospodárenia. Prvý model zmiešaných hospodárskych koncepcií je určený pre trvalé multifunkčné obhospodarovanie  čiastočne nerovnovekých zmiešaných porastov. Inšpiráciou bola prax nemeckých štátnych lesov, ktoré sa snažia o plnenie čo najširšieho spektra ekosystémových služieb na menších územiach. Druhý model flexibilného lesa vekových tried je určený pre trvalú a vyrovnanú produkciu dreva v rovnovekých  zmiešaných porastoch. Inšpiráciou bola lesnícka prax Švédska, Litvy, Portugalska a Írska. Základnými črtami obidvoch modelov je orientácia na kategóriu hospodárskych lesov, trvalosť lesného porastu, prirodzená obnova porastov podporujúca ich prirodzenosť a biodiverzitu, snaha o simultánnu maximalizáciu plnenia viacerých ekosystémových služieb naraz a viac slobody pre odborného lesného hospodára v rámci rozhodovania.

Cieľovým stavom modelu zmiešaných hospodárskych koncepcií je čiastočne nerovnoveký, zmiešaný porast s prírode blízkou štruktúrou. Hlavnou myšlienkou je aplikácia výberného stromového rubu, ktorý je aplikovaný v neskorších vývojových fázach v pôvodne rovnovekom poraste so zámerom udržať predĺžený zápoj a zabezpečiť bezpečnú prirodzenú obnovu  porastu. Tým sa dosiahne kontinuálna rubná ťažba stromov s cieľovými dimenziami počas predĺženej obnovnej doby. Očakávanými dopadmi sú maximalizovaná produkcia  guľatiny s cieľovými dimenziami, lepší cash-flow z menších výmer, zlepšená ekologická stabilita porastov s prevahou smreka, zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny, zlepšená regulácia prírodných škodlivých činiteľov a zvýšená estetika lesa a s tým spojená lepšia rekreácia a turistika. Medzi očakávanými nevýhodami modelu je zvýšený podiel listnatých drevín na úkor smreka, ktorý bude pravdepodobne redukovať príjmy z obchodu s drevom, náročnosť na operačnú aplikáciu (zvýšené nároky na organizáciu, disciplínu a odbornosť), náročnejšia technologická príprava pracovísk a vyššie náklady na ťažbu a investície do infraštruktúry, technológií a vzdelávania.

Cieľovým stavom modelu flexibilného lesa vekových tried sú rovnoveké zmiešané porasty. Hlavnou myšlienkou je zachovanie klasickej koncepcie normálneho lesa so zavedením flexibilnejších rubných a obnovných dôb obmedzených minimálnymi prípustnými rubnými dobami. Očakávanými dopadmi sú vyrovnaná a maximalizovaná  celková objemová produkcia z väčších výmer, minimalizácia rizík, zlepšená ekologická stabilita a prevencia prírodných škodlivých činiteľov, podpora druhovej diverzity a prirodzenosti drevinového zloženia. Očakávanými nevýhodami modelu sú zintenzívnenie tlaku obchodníkov s drevom a menej zodpovedných vlastníkov lesa na ťažbu zásob, zhoršené plnenie regulačných a kultúrnych služieb v iniciálnych fázach implementácie.

S ohľadom na obsah pracovného balíka WP4 v oblasti lesníckej politiky, začlenenie aktérov z lesníckej prevádzky do riešenia projektu ako aj dôraz na čo najúspešnejšiu implementáciu výsledkov do praxe, jednotlivé riešiteľské kolektívy vytvárajú vo svojich experimentálnych územiach sieť demonštračných objektov s ukážkami praktickej realizácie navrhovaných alternatívnych prístupov k hospodáreniu v lesoch. Informácie o týchto výsledkoch v slovenských podmienkach uvádzame na inom mieste tohoto webu Demonštračné objekty lokálna stránka 528.