V projekte ALTERFOR sa uplatňuje štruktúrovaný prístup k riešeniu (podrobnosti k spôsobu riešenia uvádzame na lokálnej stránke 136) ktorý sa primárne opiera o overovanie vedeckých hypotéz v podmienkach experimentálnych území s následnou syntézou na európskej úrovni (podrobnosti k experimentálnym územiam pozri na lokálnej stránke 150).

Experimentálnym územím projektu na Slovensku je oblasť Podpoľania. Najjednoduchšie je možné geograficky ho vymedziť územím lesných správ Hrochoť, Vígľaš, Poľana, Hriňová a Málinec, ktoré organizačne spadajú do Odštepného závodu Kriváň podniku Lesy SR Banská Bystrica. Administratívno-správne sa nachádza v centrálnej časti Slovenska na území štyroch okresov Banskobystrického kraja – Banská Bystrica, Detva, Poltár a Zvolen (pozri obrázok). Môžeme ho charakterizovať ako región so špecifickým vývojom kultúrnej krajiny pozostávajúcej z rozptýleného vidieckeho osídlenia, tradičným obhospodarovaním ako aj intenzívnym veľkoplošným poľnohospodárstvom. Ide o územie s rôznym využívaním krajiny, ktoré sa mení od nížin až do horských oblastí záujmového územia.

Obzvlášť okolie mesta Hriňová je charakteristické rozptýleným vidieckym osídlením a vysokou lesnatosťou. Poľnohospodárska krajina v okolí je charakteristická mozaikami ornej pôdy, trávnych plôch a nelesnej vegetácie. Región neprešiel kolektivizáciou od roku 1950 a preto parcely ostali pomerne malé a zachovalo sa aj tradičné obhospodarovanie pôdy rodinami a/alebo miestnymi združeniami alebo individuálnymi roľníkmi. Inými slovami “do dnešných dní tvoria terasy so stromami a krami časť poľnohospodárskej krajiny, s príslušne vysokou hodnotou biodiverzity (diverzita druhov a výskyt vzácnych a ohrozených druhov) v porovnaní s okolitou poľnohospodárskou krajinou” (Petrovič et al. 2011).

Územie je tvorené najväčším vulkanickým horským masívom na Slovensku s nadmorskou výškou 1 458 m.n.m.  Horský masív Poľana predstavuje jednu z najvyšších vyhasnutých sopiek v strednej Európe. Celé pohorie je súčasťou Karpatského oblúka. Prevýšenie na záujmovom území je vyše 1 000 m (najnižší bod územia vo výške 232 m.n.m a najvyšší 1 458 m.n.m.). Na relatívne malom území sa vyskytujú teplomilné a horské druhy rastlín a živočíchov. V severnej časti záujmového územia sa nachádza Chránená krajinná oblasť– Biosférická rezervácia Poľana. Na záujmovom území sa nachádzajú dve vodné nádrže – Hriňová a Málinec, ktoré sú dôležitým zdrojom pitnej vody pre okolitý región.

Celková výmera záujmového územia Podpoľanie je 67 532 ha. Lesné porasty zaberajú 37 000 ha čo predstavuje lesnatosť cca 44,5%. Podiel listnatých drevín je 67%, ihličnatých 33%. Najviac zastúpenou drevinou je buk lesný (Fagus sylvatica L.) 41,5%, nasleduje smrek obyčajný (Picea abies (L.) H. Karst.) 27,3%, dub zimný (Quercus petraea (Matt.) Liebl.) 7,9%, hrab obyčajný (Carpinus betulus L.) 5,9%, javor horský (Acer pseudoplatanus L.) 3,7%, jaseň štíhly (Fraxinus excelsior L.) 2,9%, jedľa biela (Abies alba Mill.) 2,1%.

Výškové rozpätie lesných porastov spadá do siedmych vegetačných stupňov (LVS). Na území sa nachádzajú LVS od dubového po smrekový, pričom obidva extrémy majú najnižšiu výmeru. Najviac zastúpený LVS je bukový, nasledovaný dubovo-bukovým a jedľovo-bukovým LVS. Lesné porasty sú rozdelené do troch kategórií lesa: (i) hospodárske lesy, ktoré sa využívajú na produkciu dreva (82,6 %); (ii) ochranné lesy, ktorých primárnym cieľom je ochrana prírodného prostredia (9,9 %); (iii) lesy osobitného určenia, ktorých poslaním je napĺňanie celospoločenských záujmov (7,5 %).

Severná, prevažne lesnatá časť záujmového územia sa nachádza pod 2. stupňom ochrany prírody a krajiny. Jedná sa o Chránenú krajinnú oblasť Poľana – Biosférická rezervácia Poľana (CHKO – BR Poľana). Celková výmera CHKO – BR Poľana je 20 360 ha, les sa nachádza na 17 287 ha, čo predstavuje lesnatosť územia rezervácie 85 %. Biosférická rezervácia má vyčlenené funkčné zóny, pričom jadrová zóna zahŕňa ekosystémy, v ktorých je vylúčená hospodárska činnosť. Jadrovú zónu tvorí šesť rozptýlených jadier s výmerou 1 277 ha. Pred okolitým vplyvom chráni jadrá nárazníková zóna s výmerou 9 183 ha. V prechodovej zóne je hospodárska činnosť usmerňovaná tak, aby bola v zhode so záujmami ochrany prírody a s výmerou 9 999 ha predstavuje zvyšok územia biosférickej rezervácie. CHKO – BR Poľana bola vyhlásená za účelom ochrany neživej prírody, spoločenstiev rastlín a živočíchov ako aj špeciálneho charakteru krajiny. Na území žije 56 druhov cicavcov, 174 druhov vtákov, množstvo plazov, chrobákov a motýľov a viac ako 1 200 druhov vyšších rastlín. Na území CHKO – BR Poľana sa nachádza 22 maloplošných chránených území (6,12 % výmery územia) s vyšším stupňom ochrany (4 a 5 stupeň ochrany) a 2 chránené stromy.

CHKO – BR Poľana zaberá na záujmovom území Podpoľanie výmeru 12 443 ha, čo predstavuje 18,4%. Na tomto území sa nachádza 14 maloplošných chránených území. Jedná sa o tri chránené areály (Dolná Zálomská, Horná Chrapková, Hrochotská Bukovina), jednu národnú prírodnú rezerváciu (Zadná Poľana), päť prírodných rezervácií (Kopa, Mačinová, Pod Dudášom, Pri Bútľavke, Príslopy), jednu národnú prírodnú pamiatku (Vodopád Bystrého potoka) a štyri prírodné pamiatky (Bátovský balvan, Jánošíkova skala, Kalamárka, Melichova skala). 

Na záujmovom území Podpoľanie sa mimo územie CHKO – BR Poľana nachádza Chránené vtáčie územie Poľana, ktoré sa prekrýva s CHKO – BR Poľana a 9 maloplošných chránených území (MCHÚ). Jedná sa o dva chránené areály (Hrončiačka a Rovnianska gaštanica), jednu národnú prírodnú rezerváciu (Mičínske travertíny), päť prírodných rezervácií (Čačínska cerovina, Habáňovo, Jelšovec, Pstruša, Rohy) a jednu prírodnú pamiatku (Zolná).