Koncept ekosystémových služieb (anglicky Ecosystem Services – ESs) vychádza z myšlienky zložitej súhry základných fyzických, chemických a biologických procesov (t.j. funkcií), ktoré predurčujú alebo prispievajú k obhospodarovaniu ekosystému. Ekosystém poskytuje množstvo produktov a služieb, ktoré majú pre ľudí rôzne sociálno-ekonomické hodnoty (de Groot 2002).

Ekosystémové služby môžu byť definované ako vitálne priame a nepriame úžitky vytvárané ekosystémom pre ľudstvo v rôznych priestorových mierkach, od lokálnych až po globálne. Takýto prístup umožňuje identifikáciu, ocenenie, ohodnotenie a zvýraznenie kompromisu medzi ekosystémovými službami pri rôznych scenároch využívania krajiny alebo lesa. Podľa dokumentu Millennium Ecosystem Assessment z roku 2005 (MEA 2005) môžu byť tieto produkty a služby rozdelené na produkčné, regulačné a kultúrne, ktoré priamo ovplyvňujú blahobyt ľudí, a podporné služby, ktoré sú potrebné na poskytovanie všetkých ostatných služieb.

Na ohodnotenie a porovnanie modelov hospodárenia v rámci projektu je použitých šesť skupín ekosystémových služieb: (i) produkčné služby, (ii) manažment vody, (iii) regulácia rizík, (iv) rekreácia, (v) viazanie uhlíka, a (vi) biodiverzita. Každá skupina ekosystémových služieb je vyjadrená systémom identifikátorov, ktorých hodnoty je možné odvodiť ako výsledky simulácií vo v danej krajine dostupnom DSS. V prípade Slovenska je to stromový rastový simulátor SIBYLA doplnený o heuristické algoritmy evolučnej multikriteriálnej optimalizzácie (EMO) použité na hľadanie optimálnych kombinácii distribúcie plánov hospodárenia na úrovni zalesneného územia.